reklama

Rande

Konečná zastávka v Kováčovej. Pochmúrne jesenné počasie a neutíchajúci studení svišťiaci vietor. Na drevenej popísanej lavičke sedia dve dievčatá približne rovnakého veku. „Všímaš toho chalana?“ rozlomí ticho dlhovlasá brunetka oblečená v teplákach zapnutých až pod krk. Ruky má schované vo vreckách nohavíc, snažiac sa ich trochu zohriať. „Toho fešáka???“ druhá pozerá opačnou stranou na chalana opierajúceho sa o zábradlie pofajčievajúceho a vyfukujúceho súmerné krúžky popri tom ju štuchne lakťom do rebier.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

"Krava! Nie! Toho pri tom strome...“ začína popri tom vyberať ruku z vrecka ale rýchlo ju tam vráti a začne poklepkávať nohami.
„Toho? Prečo? To čo robí? Šibe mu?“ uhladzuje si rozfúkané vlasy do copa, naleskuje pery, tepláky elegantným pohybom spustí na bedrá a odhalí dokonalé opálené bruško.
„Myslím, že viem komu tu šibe.“ rozosmeje sa sediaca bruneta.
„Hovor si čo chceš ale do večere ho zbalím.“ Vzďaľuje sa zo zastávky, pridáva do kroku, nahodí príjemný beh s úsmevom a približuje sa k chalanovi, ktorý odhadzuje cigaretu a pridáva sa k nej. Zahnú za zákrutu.

Kamera sa približuje pomaly od dievčiny na zastávke ku chlapcovi, pomaly prechádza po prázdnom parkovisku, ide po bielych čiarach, prechádza po popadaných gaštanových listov, obchádza na zemi pohodený bicykel k bielej igelitovej taške. Chalan sa vynorí spoza mohutného stromu, do ktorého koruny hádže svoju botasku. Na zem padne niekoľko gaštanov obalených v ostnatých obaloch. Kríva. Mechanickými pohybmi vyberá lesklé gaštany a presnými pohybmi ich hádže do tašky. Vyhodenie topánky do stromu zopakuje ešte raz. Pozbiera posledné gaštany, obúva sa, tašku si zakvačí na riadítka bicykla, nasadá na neho. Obzerá sa na každú stranu, raz, dvakrát, trikrát. Opatrne. Pomaly. Bojazlivo. Pohýna sa prechádza popred zastávku, svoj zrak ma ale upretý do zeme. Nepozerá na cestu, na koleso ale hľadí na gaštany v igelite. Dievčina zo zastávky, zvedavo hľadí za ním, pozrie na hodinky, dvíha sa a pomalým behom sa vydáva za ním. Chlapec prechádza dedinou, pribrzdí, brzdy zaškrípu. Dievča spozornie. Chlapec zoskočí z bicykla. Dievča sa rýchlo zohne, snaží sa tváriť, že si viaže šnúrku na botaske. Popri tom ho pozoruje. Chlapec sa obzerá na každú stranu, pohľadom prečesáva okolie. Dvoma krokmi sa zastaví pred novinovým stánkom, nakloní sa hlavou až úplne do okienka. Rýchlo sa otočí, nasadne na bicykel, pohýna sa. Dievčina sa vydá za ním. Prechádzajú hlavnou ulicou až na koniec dediny.
Medzitým sa stmieva. Slnko zapadlo za kopec. Bicykel opiera o polorozpadnutý múr. Do rúk berie igelitku, prstami prechádza po omoknutej omietke, starých tehlách. Dostáva sa k diere. Prechádza ňou. Dievčina ho pozoruje z diaľky. On sa stratí v kríkoch na druhej strane plotu, vtedy sa ona priblíži opatrne k plotu a ešte opatrnejšie sa nahýna za plot. Kríky sa zakolíšu, opadne z nich niekoľko zožltnutých listov.
Kamera sa pozerá na chlapcov chrbát, ktorý klesá k tráve. Dvíha popadané hnedé listy a dáva ich preč z peknej kratučkej trávy na jednu kopu. Z vrecka vyberá zápalky, fixovku, nožík. V pravej ruke sa pohráva so škatuľkou, presúva si ju na prstoch, otvára ju a zapáli tri zápalky naraz. Nad plameň dáva druhú dlaň.

„Héj, mladý čo tam robíš s tým ohňom??? Vypadni odtiaľ! O desať minút zatváram...“ rozčúli sa starí pán, podopierajúci sa paličkou, oblečený v tmavých ošúchaných montérkach s baretkou na hlave.
Chlapec sa k nemu ani neotočil. Nevšíma si ho. Dievčina sa medzitým opatrne dostala za bližší strom. Čupla si aby bola krytá.
„Pamätáš, miláčik?“ prehovorí chlapec hlasom plným nehy.
Otvára malú fľaštičku, ovonia ju.
„Konvalinky...“ jej obsah vylieva okolo studeného kameňa. Dýcha zhlboka, pomaly, až na dno pľúc.
„Je jeseň, padajú gaštany...“ otvára igelitku a vyberá si tie najkrajšie, dáva ich do radu pred seba na trávu. Do najväčšieho urobí nožíkom dierku, ofúka ju, zastrčí do nej zápalku, pridá ďalšiu dierku, ďalšiu zápalku, ďalšiu dierku,... Postaví pred seba gaštanovú žirafu. Dievčina sa prizerá z diaľky, no tma jej už v tom zabraňuje. Okolo chlapca ale už medzitým svietia dve vysoké sviečky, ktoré mu osvetľujú ruky.
„Miláčik, neviem či sa mi to podarí tak ako tebe... Potom sa mi ale, láska, nesmej.“ Rozosmeje sa, srdečne, na chvíľku sa usmeje ale o to viac sa mu po krátkej chvíľke na tvári objaví bolesť.
„Tak rád by som videl tvoj úsmev... tvoje chutnučké líčka... šibalský jazyk a oči, ktoré budem navždy milovať!“ nahne sa ponad zoologickú záhradu gaštanovo-zápalkových zvierat a pobozká studený nahrubo otesaný kameň.
Dievčaťu skĺznu po tvári slzy, chlapec hladká kameň, vyzlieka si bundu, dievčina pomaly a čo najopatrnejšie odchádza, chlapec položí bundu na zelenú trávu pred kameň, dievčine sa zlomí halúzka pod nohou, skamenie. Chlapec si ju nevšimol, pomaly si ľahol na bundu, neustále hladiac kameň, dievčina prejde plotom, kamera sa stratí v plote záberom na polorozpadnuté tehly.



Radoslava Cibuľová

Radoslava Cibuľová

Bloger 
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu