Na prípravu potrebujeme:
2 kúsky malých tmavozelených tekvičiek od maminy, ktoré precestovali pol slovenska a čiech
niekoľko vetvičiek kopru, taktiže domáca výroba
dva/dve/dvojo lístkov bobkového stromu zo sáčku
niekoľko zrniečok bielučičkej morskej soli
pól litrová šľahačková smotana, nech to ma lepšiu chuť šak cena je skoro taká istá
a hlavne moja nehorázna chuť na toto jedlo, ktorá trvala celý týždeň až som sa včera poobede teda skor večerom do jeho prípravy pustila. Nastrúhať tekvicu bez strúhadla? Žiaden problém, krájala som a krajala a vytvárala miniatúrne kocky a iné útvary, ktoré putovali do hrnca na dvojplatničke nemenovaného internátu. Tam sa varili a varili zatiaľ čo mne sa slinky zbiehali a zbiehali. Počas občasného miešania, kedy som si dávala picie prestávky pri pozeraní Truman Show sa postupne kúsočky rozvarili presne tak ako som chcela. V maličkom hrnci som rozmiešala múku a smotanu, žiadne hrudky. Bolo to priam dokonalé! Postupne som túto bielu zmes liala do variacej sa tekvice, slinky sa zbiehali ešte viac. Krátko povariť, dlho ovoňať a rýchlo ochutnať!
Blé!
Jedla som pred tým sušené ovocie tak preto tá chuť. Rýchlo som si pusu vypláchla vodou, nabrala ďalšiu lyžicu dobre vyzerajúceho prívarku a fúkala. Dúfala, že to bude tento raz výborné také ako keď som ho varila doma. Nebolo. Namiesto toho mi v puse opať zavládla chuť, ktorá sa mi nepozdávala, niečo trpké, horké, smotanové a hlavne nejedlé. So sklamaním z mojho nedeľného varenia som urobila hranolky, nakrajála zeleninu, dala bratovi a ja som si spravila vodu so sirupom. To som našťastie nepokazila. Zaľahla som do postele a pustila ďalší film - Stratený v preklade. Ja som sa stratila niekde v tekvici =)
